Rastie medzi záhonmi a väčšina ľudí ju vyhodí. Táto burina je pritom jedlá a chutí dobre

V záhrade ju považujeme za burinu a snažíme sa jej čo najrýchlejšie zbaviť. Hviezdica prostredná je však jedlá rastlina s jemnou chuťou. Jej mladé výhonky môžeme pridať do šalátov, nátierok, polievok alebo vajíčok. Pred ochutnaním ju však treba spoľahlivo rozpoznať a zbierať iba na neznečistených miestach. Jej tenké stonky sa rozprestierajú tesne nad zemou a postupne vytvárajú súvislý zelený porast. V priaznivých podmienkach rastie rýchlo, vytvára veľké množstvo semien a môže sa opakovane rozmnožovať počas jednej sezóny. Práve preto ju záhradkári vnímajú ako húževnatú burinu, ktorú treba pravidelne odstraňovať. Hviezdica však nie je iba bezcenná zelená hmota určená do kompostu. Jej mladé listy, mäkké vrcholky stoniek a kvety sú jedlé. Možno ich konzumovať surové aj tepelne upravené. Staršie stonky postupne tvrdnú a stávajú sa vláknitými, preto sú na kuchynské použitie najvhodnejšie mladé a svieže výhonky. Spoznáte ju podľa drobných bielych kvetov Hviezdica prostredná má nízky, poliehavý až mierne vystúpavý vzrast. Jej stonky môžu dorastať do dĺžky niekoľkých desiatok centimetrov, väčšinou však neležia vzpriamene, ale rozprestierajú sa po pôde. Na miestach, kde sa dotýkajú vlhkej zeme, môžu vytvárať ďalšie korienky. Malé zelené listy vyrastajú oproti sebe. Majú vajcovitý až široko elipsovitý tvar a na konci sú mierne zašpicatené. Spodné listy mávajú stopky, kým horné bývajú takmer prisadnuté k stonke. Najvýraznejším poznávacím znakom sú drobné biele kvety pripomínajúce hviezdičky. Každý kvet má päť bielych korunných lupienkov, ktoré sú hlboko rozdelené na dve časti. Pri letmom pohľade preto vzniká dojem, že kvet má desať lupienkov. Ďalším charakteristickým znakom je úzky rad jemných chĺpkov pozdĺž stonky. Medzi jednotlivými kolienkami sa môže presúvať z jednej strany na druhú. Tento detail možno najlepšie pozorovať pri dobrom svetle alebo pomocou lupy. Hviezdica prostredná kvitne najmä od jari do jesene. Keď je zima mierna a pôda nezamrzne, môže zostať zelená a vytvárať kvety aj mimo hlavnej sezóny. V skleníkoch alebo na chránených miestach sa s ňou preto môžeme stretnúť takmer počas celého roka. Pri určovaní sa nespoliehajte iba na fotografiu Hoci má hviezdica niekoľko typických znakov, možno si ju pomýliť s príbuznými rastlinami. Jednotlivé druhy hviezdic sa môžu podobať tvarom listov, poliehavými stonkami aj bielymi kvetmi. Nie všetky rozlišovacie znaky sú navyše viditeľné na bežnej fotografii. Na konzumáciu preto zbierajte iba rastlinu, ktorú dokážete bezpečne určiť podľa viacerých znakov súčasne. Skontrolujte tvar a postavenie listov, stavbu kvetov aj charakteristický rad chĺpkov na stonke. Pri prvom zbere je rozumné porovnať rastlinu s podrobným botanickým atlasom alebo ju ukázať človeku so skúsenosťami s určovaním divorastúcich rastlín. Samotná podobnosť s fotografiou na internete nestačí. Ak máte akékoľvek pochybnosti, rastlinu nekonzumujte. Pri zbere voľne rastúcich druhov je opatrnosť dôležitejšia než snaha za každú cenu vyskúšať niečo nové. Je jemná a nemá výraznú horkosť Chuť mladých výhonkov je svieža, jemná a mierne zeleninová. Hviezdica nemá výraznú horkosť ani štipľavosť, akú majú niektoré iné jedlé divorastúce rastliny. Práve preto ju možno jednoducho kombinovať s bežnými šalátmi a čerstvou zeleninou. Najlepšie chutia mladé vrcholky rastliny s mäkkými stonkami a sviežimi listami. Staršie časti bývajú tuhšie a vláknitejšie. Pred spracovaním je vhodné odstrániť korene, poškodené listy a zvyšky zeminy. Dôkladne umyté výhonky možno nasekať a pridať do zeleninového šalátu. Dobre sa kombinujú s uhorkou, reďkovkou, paradajkou, mladou cibuľkou alebo listovým šalátom. Použiť ich môžete aj ako jemnú zelenú oblohu na chlieb s maslom či čerstvým syrom. Nasekaná hviezdica sa hodí do tvarohovej, syrovej alebo vajíčkovej nátierky. Menšie množstvo možno primiešať do pesta, bylinkového masla alebo studeného jogurtového dipu. Do teplých pokrmov ju pridávajte až ku koncu prípravy. Hrsť mladých výhonkov možno zamiešať do praženice, omelety, zeleninovej polievky alebo cestovín. Po krátkom podusení sa dá použiť podobne ako jemná listová zelenina. Netreba ju variť dlho, pretože mäkké časti rýchlo strácajú pevnosť, farbu aj charakteristickú sviežu chuť. Má zaujímavé zloženie, zázračnou potravinou však nie je Analýzy hviezdice prostrednej potvrdili prítomnosť viacerých minerálnych látok a rastlinných zlúčenín. Rastlina obsahuje okrem iného vitamín C, karotenoidy, fenolové látky a minerály, medzi ktoré patria železo, vápnik, horčík či draslík. Konkrétne hodnoty sa však môžu medzi jednotlivými vzorkami výrazne líšiť. Zloženie rastliny ovplyvňuje druh pôdy, dostupnosť živín, počasie, vek výhonkov, obdobie zberu aj spôsob ďalšieho spracovania. Nie je preto možné uviesť jednu hodnotu, ktorá by platila pre každú hviezdicu rastúcu v záhrade. Na internete sa možno stretnúť s tvrdením, že hviezdica obsahuje viac železa než špenát. Takéto porovnanie bez ďalšieho vysvetlenia nie je spoľahlivé. Niektoré rozbory pracujú s čerstvou rastlinou, iné so sušinou, v ktorej sú živiny po odstránení vody podstatne koncentrovanejšie. Výsledky získané rozdielnymi metódami nemožno priamo porovnávať. Hviezdica teda môže spestriť jedálny lístok, no netreba z nej robiť výživový zázrak ani náhradu pestrej stravy. Nie je liekom na chudokrvnosť, nedostatok vitamínov ani iné zdravotné problémy. Najrozumnejšie je vnímať ju ako jednu z viacerých jedlých zelených rastlín, ktoré možno príležitostne zaradiť do jedla. Nezbierajte ju pri cestách ani na postriekaných záhonoch Jedlosť konkrétneho druhu ešte neznamená, že môžeme konzumovať každý porast. Hviezdicu rastúcu pri frekventovaných cestách, na parkoviskách, v okolí priemyselných prevádzok alebo na iných potenciálne znečistených miestach nezbierajte. Nevhodné sú aj plochy, na ktorých sa pravidelne venčia psy, a miesta znečistené výkalmi zvierat. Rastliny ponechajte na mieste aj vtedy, keď neviete, či bola pôda ošetrená herbicídmi, pesticídmi alebo inými prípravkami. Samotné umytie totiž nedokáže odstrániť všetky látky, ktoré mohla rastlina prijať z pôdy alebo ktoré sa na ňu dostali pri postreku. Najvhodnejšia je vlastná záhrada, pri ktorej presne poznáte spôsob pestovania a používané prípravky. Vyberajte iba zdravé, čisté a nepoškodené výhonky bez plesne, hniloby alebo neobvyklých škvŕn. Po zbere rastliny dôkladne preberte a odstráňte zeminu, korienky, suché časti aj prípadný drobný hmyz. Následne ich starostlivo opláchnite čistou tečúcou vodou a nechajte odkvapkať. Ideálne je spracovať ich krátko po zbere, keď sú ešte svieže a pevné. Vo veľkom množstve ju nejedzte Hviezdica prostredná obsahuje saponíny, teda prirodzené rastlinné látky, ktoré sa nachádzajú aj v mnohých ďalších druhoch potravín. Ich prítomnosť neznamená, že je rastlina pri bežnom kuchynskom použití automaticky nebezpečná. Napriek tomu nie je vhodné jesť veľké množstvá surovej hviezdice alebo z nej robiť každodennú hlavnú zložku jedálnička. Saponíny sa v ľudskom tráviacom trakte vstrebávajú len obmedzene a ich množstvo možno znižovať dôkladnou tepelnou úpravou. Pri príležitostnej konzumácii mladých výhonkov v množstve, aké sa bežne pridáva do šalátu alebo nátierky, sa hviezdica všeobecne považuje za jedlú rastlinu. Ak ju ochutnávate prvýkrát, začnite iba malým množstvom. Platí to najmä vtedy, ak bežne nekonzumujete divorastúce rastliny alebo máte citlivé trávenie. Pri akejkoľvek nepríjemnej reakcii ju ďalej nejedzte. O bezpečnosti pravidelnej konzumácie väčších dávok počas tehotenstva a dojčenia nie je dostatok spoľahlivých údajov. V tomto období je preto rozumné neexperimentovať s väčším množstvom ani s koncentrovanými výťažkami z rastliny.