Antarktída získala 695 miliárd ton ľadu. Vedci odhalili prekvapivú príčinu

Ako uvádza ScienceDaily s odkazom na novú štúdiu publikovanú 19. augusta v časopise Nature, išlo o najväčší prírastok hmoty antarktického ľadového štítu zaznamenaný satelitnými misiami GRACE. Zmenu spôsobil najmä mimoriadny nárast sneženia vo východnej Antarktíde, predovšetkým v oblastiach Queen Mary Land a Wilkes Land. Prírastok bol natoľko výrazný, že na určitý čas vykompenzoval straty ľadu zo západnej Antarktídy. Satelity GRACE a ich pokračovanie GRACE-FO sledujú zmeny hmotnosti nepriamo cez veľmi jemné zmeny gravitačného poľa Zeme, takže dokážu zachytiť, kde ľad pribúda alebo ubúda. Výsledok je pozoruhodný aj preto, že dlhodobý trend zostáva opačný. Za uplynulé dve desaťročia strácala Antarktída podľa autorov v priemere približne 140,5 miliardy ton ľadu ročne. Práve vývoj antarktického ľadového štítu pritom patrí medzi najväčšie neistoty pri odhadoch budúceho rastu hladiny svetového oceánu. Východoantarktický ľadový štít je pritom mimoriadne významný, pretože obsahuje takmer 80 % všetkého pevninského ľadu na Zemi a jeho bilancia je citlivá najmä na zmeny množstva zrážok. Vedci preto skúmali, čo mohlo takýto náhly obrat vyvolať. Spojili merania gravitačných satelitov, údaje o akumulácii snehu zachované v ľadových jadrách a modelové simulácie atmosférickej cirkulácie. Výsledky ukázali, že kľúčová príčina neležala priamo nad Antarktídou, ale tisíce kilometrov severnejšie v tropických oceánoch. V rokoch 2021 až 2023 bola nezvyčajne dlho teplá oblasť takzvaného tropického teplého bazéna na rozhraní západného Tichého oceánu a východného Indického oceánu. Ide o región s jednou z najteplejších oceánskych vôd na Zemi. Práve toto vytrvalé oteplenie spustilo rozsiahlu reťaz zmien v atmosfére, ktorá sa preniesla až k antarktickému kontinentu. Oteplenie oceánu vytvorilo takzvanú Rossbyho vlnovú dráhu, teda rozsiahly systém atmosférických vĺn schopných prenášať zmeny cirkulácie na veľké vzdialenosti. Vysoko nad južnou pologuľou následne vznikol výrazný tlakový dipól: oblasť nižšieho tlaku južne od Austrálie a vyššieho tlaku pri pobreží východnej Antarktídy. Toto rozloženie tlaku zmenilo smer, ktorým sa do vysokých zemepisných šírok presúvala vodná para. Zosilnilo sa prúdenie vlhkého vzduchu zo stredných zemepisných šírok Indického oceánu smerom k Antarktíde. K pevnine zároveň častejšie prenikali atmosférické rieky, úzke pásy vzduchu prenášajúce obrovské množstvo vodnej pary.Keď takéto prúdy dorazia nad extrémne chladný antarktický povrch, vlhkosť sa mení na sneh. V oblastiach Queen Mary Land a Wilkes Land preto počas sledovaného obdobia opakovane a intenzívne snežilo. Dodatočná masa snehu sa postupne nahromadila na povrchu ľadového štítu a bola hlavným dôvodom jeho nečakaného prírastku. Modelové experimenty podľa výskumníkov potvrdili, že práve oteplenie tropického teplého bazéna dokázalo vyvolať pozorovanú zmenu cirkulácie aj zvýšenie zrážok vo východnej Antarktíde. Tím odhaduje, že priamy vplyv antropogénneho pôsobenia predstavoval približne 9 % pozorovanej anomálie sneženia. Hlavnou príčinou tejto konkrétnej udalosti teda nebolo iba všeobecné pribúdanie vlhkosti v teplejšej atmosfére. Autori zároveň upozorňujú, že podobne dlhé obdobia oteplenia tropického teplého bazéna sa v pozorovaniach a historických simuláciách objavujú približne raz za desaťročie. Tropická oblasť tak môže fungovať ako vzdialený 'regulátor', ktorý na niekoľko rokov ovplyvní množstvo snehu a tým aj hmotnostnú bilanciu východoantarktického ľadu. Rekordný prírastok však neznamená, že sa problém úbytku antarktického ľadu skončil. Vedci zdôrazňujú, že išlo o dočasnú epizódu a nie o zvrátenie dlhodobého trendu. Západná Antarktída naďalej stráca ľad a zraniteľné zostávajú aj niektoré výtokové ľadovce vo východnej časti kontinentu. Dôležitú úlohu pritom zohráva aj oceán. Teplejšia voda môže zospodu roztápať plávajúce ľadové šelfy, čím oslabuje ich schopnosť brzdiť ľad prúdiaci z pevniny do mora. Ak sa tento proces zrýchľuje, môže podporovať ďalšie straty ľadu aj napriek obdobiam, keď mimoriadne sneženie jeho hmotnosť dočasne zvýši. Štúdia tak ukazuje, aké prepojené sú jednotlivé časti klimatického systému. Zmena teploty mora v tropickom Indickom a Tichom oceáne dokázala cez atmosférickú cirkuláciu ovplyvniť sneženie na vzdialenom kontinente. Práve podobné mechanizmy musia vedci zohľadňovať, ak chcú presnejšie odhadnúť budúcnosť Antarktídy a jej vplyv na hladinu oceánov.