Vojna s Iránom mení svetovú ekonomiku. Niektoré následky môžu zostať

Vojna s Iránom už neovplyvňuje iba ceny ropy či pohonných hmôt. Konflikt podľa ekonómov mení spôsob, akým svet obchoduje s energiami, posilnil význam Číny na ropnom trhu a urýchlil ťažbu mimo Blízkeho východu. Časť týchto zmien pritom môže pretrvať aj po skončení bojov. Ako upozorňuje CNN, najviditeľnejším dôsledkom konfliktu sú stále vysoké ceny energií. Američania platia za benzín viac ako 4 doláre za galón, zdražel diesel a vyššie náklady na dopravu sa postupne premietajú aj do cien ďalšieho tovaru. Napätie zostáva vysoké aj dnes. Podľa Reuters sa cena ropy Brent dostala až nad 98 dolárov za barel po ďalšom zhoršení situácie v oblasti Perzského zálivu. Blízky východ opäť otriasol trhmi. Ropa prudko zdražela a akcie klesajú Irán získal silnejšiu pozíciu v Hormuzskom prielive Jednou z najväčších zmien je situácia v Hormuzskom prielive, cez ktorý pred vojnou prechádzala približne pätina svetovej spotreby ropy. Po amerických a izraelských útokoch na Irán na konci februára sa doprava cez túto oblasť výrazne skomplikovala. Teherán začal kontrolovať pohyb lodí, vyžadoval ich registráciu a v niektorých obdobiach sa doprava prakticky zastavila. 4. septembra 2026 cez prieliv prešli počas jedného dňa iba 4 nákladné lode, zatiaľ čo 10-dňový priemer predstavoval približne 15 plavidiel. Pred konfliktom pritom oblasťou denne prechádzalo približne 125 komerčných lodí. Z hypotetickej hrozby uzatvorenia Hormuzského prielivu sa stala reálne použitá ekonomická zbraň. Iran môže získať poplatky za prechod Teherán v máji zmenil taktiku. Namiesto úplného uzatvorenia začal presadzovať kontrolovaný režim dopravy cez prieliv. Vznikol nový orgán pre správu prielivu a lode mali byť povinné registrovať sa, používať určené trasy a platiť poplatky. Podľa analytikov sa preto môže budúca mierová dohoda dotknúť aj samotného režimu plavby cez Hormuz. Jednou z možností je, že Irán získa právo vyberať určité poplatky za služby spojené s bezpečnou plavbou. Podobný systém by mohol pridať k cene ropy približne 1 dolár za barel. Veľký tanker by pritom za spiatočnú plavbu mohol zaplatiť približne 260 000 dolárov. Čína ukázala svoju silu Druhou veľkou zmenou je postavenie Číny na svetovom trhu s ropou. Čína síce nepatrí medzi najväčších producentov, je však najväčším dovozcom ropy na svete. Počas vojny dokázala výrazne znížiť dovoz a využívať zásoby, ktoré si vytvorila ešte pred konfliktom. Čínsky námorný dovoz ropy bol v auguste približne o 40 % nižší ako pred vypuknutím konfliktu s Iránom. Práve schopnosť Pekingu obmedziť nákupy pomohla zmierniť tlak na globálny trh. Zdroj: Canva Spotreba ropy výrazne klesla Čína zároveň ukázala, že vysoké ceny ropy môžu pomerne rýchlo zmeniť správanie spotrebiteľov. Počas májových sviatkov vzrástlo využívanie nabíjačiek pre elektromobily na čínskych diaľniciach medziročne o 55,6 %. Približne štvrtinu automobilov na diaľniciach už tvorili elektrické vozidlá. Samotná čínska spotreba benzínu klesla približne o 180 000 barelov denne a približne 70 % tohto poklesu sa už nemusí vrátiť ani po stabilizácii trhu. Konflikt tak mohol urýchliť moment, keď svet dosiahne maximum spotreby ropy a následne začne dopyt dlhodobo klesať. Svet spotreboval oveľa menej ropy Počas vojny vypadlo z trhu približne 1,9 miliardy barelov ropy z Blízkeho východu. Približne 800 miliónov barelov sa z tohto výpadku podarilo absorbovať jednoducho tým, že domácnosti a firmy spotrebovali menej paliva. Ide o významnú zmenu. Analytici pred konfliktom predpokladali, že svet bude pri veľkom výpadku dodávok nútený rýchlo vyčerpať zásoby. Namiesto toho sa ukázalo, že časť ekonomiky dokáže spotrebu energie pomerne rýchlo obmedziť alebo nahradiť inými zdrojmi. Ťažba mimo Blízkeho východu prudko stúpla Ďalším výrazným dôsledkom vojny je rast produkcie ropy mimo Blízkeho východu. Brazília zvýšila produkciu približne o 800 000 barelov denne. Guyana pridala približne 300 000 barelov, Kanada 200 000 a Nórsko ďalších 150 000 barelov denne. Výrazne zvýšili ťažbu aj USA. Tie dnes produkujú približne o 900 000 barelov denne viac než v rovnakom období minulého roka. Časť tejto produkcie môže zostať na trhu aj po skončení konfliktu. Nové vrty a investície totiž nie je jednoduché zo dňa na deň zastaviť. Krajiny hľadajú cesty mimo Hormuzu Samotné štáty Blízkeho východu sa zároveň snažia znížiť svoju závislosť od Hormuzského prielivu. Saudská Arábia využíva ropovod smerujúci k Červenému moru na maximum a časť nákladu presúva cez krajinu aj po cestách. Spojené arabské emiráty rozširujú alternatívne exportné trasy a prístavy. Ich predstavitelia otvorene hovoria o tom, že energetický export krajiny nemôže zostať rukojemníkom situácie v Hormuzskom prielive. Katar a SAE dokonca začali pri niektorých dodávkach LNG využívať neobvyklé prekladanie nákladu medzi loďami mimo samotného prielivu. Vojna zároveň oslabila postavenie ropného kartelu OPEC. Spojené arabské emiráty už oznámili odchod zo skupiny a otáznik visí aj nad Irakom, ktorý požaduje možnosť výraznejšie zvýšiť produkciu. Ak sa USA a Iránu podarí dohodnúť na prímerí, časť súčasných problémov môže postupne ustúpiť. Môžu klesnúť ceny ropy, pohonných hmôt aj náklady na dopravu. Produkcia z Perzského zálivu sa môže postupne obnovovať. Niektoré zmeny však môžu zostať trvalé. Ak chcete byť informovaní o všetkom dôležitom a zaujímavom obsahu nezabudnite odoberať náš newsletter.